Na množstve projektov klimatickej stratégie realizovaných v celej Európe pozorujeme, že podnikateľská komunita venuje dekarbonizácii čoraz väčšiu pozornosť. Na to, aby bolo možné jasne a dôveryhodne informovať o klimatických cieľoch a dosiahnutých výsledkoch, je nevyhnutné dôkladne porozumieť jazyku súvisiacemu so zmenou klímy.
Prečo je to dôležité? Čoraz častejšie sa objavujú správy o tom, že spoločnosti používajú nepravdivé tvrdenia o CO2 neutralite, ako sme to mohli vidieť v prípade VW a ALDI Süd, ktoré inzerovali s výrazom „klimaticky neutrálne“. Keďže ich konanie vychádza z kompenzačných súpisov, nemecká Wettbewerbszentrale túto reklamu klasifikovala ako klamlivú. Aby sme zabránili greenwashingu a zabezpečili správne používanie tvrdení, musíme sa bližšie pozrieť na bežné pojmy a definície.
Uhlíková neutralita, klimatická neutralita, neutralita skleníkových plynov alebo net zero – to je niekoľko najčastejšie používaných pojmov, a bohužiaľ aj nesprávne. Hoci sú si na prvý pohľad veľmi podobné, v skutočnosti opisujú rôzne stavy ciest znižovania uhlíkovej stopy podnikov. Napríklad „uhlíková neutralita“ sa často používa zameniteľne s „net zero“ alebo „klimatickou neutralitou“, hoci ide o zásadne odlišné pojmy.
Na to, aby spoločnosť mohla tvrdiť, že je „uhlíkovo neutrálna“, stačí, ak jednoducho vyváži emisie CO2 prostredníctvom uhlíkových kompenzácií bez toho, aby musela znížiť svoje vlastné emisie. Stav net zero podľa SBTi vyžaduje najprv hlbokú dekarbonizáciu v rámci Scope 1, 2 a 3 (ak je to relevantné) v rámci spoločnosti o približne 90 %, až potom je možné neutralizovať zvyšné emisie skleníkových plynov (podľa UNFCCC/Kjótskeho protokolu). Toto je však len prvý pohľad na rôzne terminológie.
