Sabine Schellander, spoluvedúca oddelenia udržateľnosti v spoločnosti Greiner, sa môže pochváliť viac ako 14-ročnými skúsenosťami v oblasti udržateľnosti. To, čím vyniká ako človek, je jej široká sieť kontaktov a mnohostranná angažovanosť – či už ako členka CSR Circle alebo ako lektorka. V tomto interview hovorí o dôležitosti spolupráce, ale aj o výzvach a faktoroch úspechu pre manažérov udržateľnosti. Okrem cesty za udržateľnosťou spoločnosti Greiner formuluje aj jasný apel na všetkých: Musíme sa do toho pustiť!
Milá Sabine, za všetky tie roky ste získali bohaté vedomosti v poradenstve v oblasti udržateľnosti a ako manažérka udržateľnosti v súkromnom sektore ste iniciovali mnohé témy. Teraz, keď ste hlboko zapojená do prevádzky: Ako hodnotíte súčasný stav? Je zmena už v plnom prúde?
Sabine Schellander: Často som rozpoltená medzi dvoma možnosťami. Niektoré dni mám dojem, že sa toho deje veľa – podstatne viac ako predtým. EÚ vydáva jedno nariadenie za druhým, čo prirodzene zvyšuje tlak. A to je dobré. Ale kladiem si otázku: Je to dostatočné a je to jediná páka, ktorú máme? Nakoniec nás čaká ešte veľa práce a sme ďaleko od skutočného riešenia naliehavých problémov.
Je tento rozpoltený pocit možno typický pre túto profesiu?
Tento pocit určite poznáte, ak sa udržateľnosťou zaoberáte dlhší čas. Za mojich 14 rokov sa to v podstate nezmenilo. Myslím si však, že je to v tejto práci tak trochu normálne a musíte sa s tým naučiť vyrovnať. Ide o to, že nikdy nenastane moment, keď by sme si ako manažéri udržateľnosti mohli povedať: „Teraz je práca hotová“. To sa nedá. V podstate nám na stole ležia obrovské problémy, ako je zmena klímy a obehové hospodárstvo, alebo dokonca udržateľný dizajn našich dodávateľských reťazcov. Nehovoríme tu o mesiacoch, ale o rokoch. Napriek všetkým týmto aspektom sa kvalita a hĺbka opatrení v oblasti udržateľnosti už masívne zvýšila. V súčasnosti napríklad vidíme oveľa vyššiu kvalitu údajov pri výpočtoch uhlíkovej stopy alebo čoraz viac spoločností má vedecky podložené ciele. Všetko to má väčšiu váhu ako kedysi, čo je dobrým znamením.
Keď hovoríte o rastúcej hĺbke, čo to znamená pre chemický priemysel?
V chemickom priemysle hovoríme o dvoch hlavných problémoch. Prvou je dekarbonizácia, ktorá je úzko prepojená s obehovým hospodárstvom. Druhou dôležitou otázkou je spolupráca. Po stanovení klimatických cieľov sa musíme pozrieť na to, ako dekarbonizovať. Zároveň sa musíme pozrieť na recykláciu materiálov alebo výrobkov a na to, kde získavame druhotné suroviny a aké sú náklady. Na všetko, čo presahuje moje vlastné firemné hranice, potrebujem zainteresované strany, napríklad dodávateľov surovín alebo spoločnosti zaoberajúce sa odpadovým hospodárstvom. Pri takýchto otázkach potrebujeme takpovediac celý hodnotový reťazec pri stole a v budúcnosti budeme musieť úzko spolupracovať. Avšak, vyžaduje si to aj zmenu myslenia a schopnosť otvoriť vlastné hranice.
Ako to funguje v spoločnosti Greiner? Aké sú Vaše skúsenosti a možno aj osvedčené postupy?
V spoločnosti Greiner sa čoraz viac zapájame do dialógu so zainteresovanými stranami. Snažíme sa učiť jeden od druhého a vymieňať si nápady. Povedal by som, že kurz bol nastavený. Už teraz robíme veľa a vieme, aké sú naše problémy, ktoré musíme riešiť. Naše ciele v oblasti klímy nedávno schválila iniciatíva Science Based Targets. Sme na to hrdí a je to pre nás dôležitý míľnik. Vplyv však vytvoríme len prostredníctvom konkrétnych opatrení, napríklad keď znížime emisie v rozsahu 3. V súčasnosti existuje mnoho jednotlivých projektov a naším veľkým cieľom je vykresliť koncept obehového hospodárstva naprieč celým portfóliom výrobkov a spoločnosťou. Teraz na tom musíme pracovať s rôznymi zainteresovanými stranami.
Ako formujete spoluprácu a s akými výzvami sa stretávate?
Na začiatku sa zvyčajne snažíme o dialóg, napríklad s dodávateľmi alebo zákazníkmi. Navzájom sa rozprávame a premýšľame o rôznych prístupoch a možnostiach spolupráce. Je dôležité učiť sa jeden od druhého. Vezmime si ako príklad Product Carbon Footprint. Okrem úzkej spolupráce s vývojom produktu si to vyžaduje aj odborné znalosti potrebné na výpočet a, samozrejme, primárne údaje. Sú to len tri z mnohých individuálnych krokov, z ktorých väčšina je zložitejšia, ako by sa mohlo zdať z teoretického hľadiska, ale ako celok vytvárajú celkový obraz. Vyžaduje si to jednoducho čas a niečo ako „riadenie vzťahov“. Často najprv urobíte dojem a začnete pracovať na vzťahu. V druhom kroku zintenzívnite svoje úsilie a potom, v najlepšom prípade, prijmete skutočné opatrenia, ktoré vám pomôžu dosiahnuť cieľ. Všetko si to vyžaduje veľa taktu a je to balansovanie medzi trpezlivosťou a cieľavedomosťou. Myslím si, že práve o tom je úloha manažéra udržateľnosti.
Udržateľnosť ako vysnívaná práca: Manažéri udržateľnosti sú veľmi citliví na dôsledky klimatických zmien a ďalšie výzvy našej doby. Zároveň čelia náročným podmienkam. Ako sa Vám darí udržať si vlastnú rovnováhu a radosť z tejto práce a aké tipy môžete dať ostatným?
Musíte byť rojkom a realistom zároveň. Držte sa svojej vízie a úspech merajte podľa toho, čo je možné. Pretože každý krok vpred je dôležitý a aby nás práca dlho bavila, musíme oslavovať úspechy. Následne sú pre profesionálnu výmenu dôležité kontakty a spojenectvá. V prípade určitých problémov môžete napríklad vyhľadať partnerskú spoločnosť, ktorá je v tejto oblasti už ďalej. Osobné kontakty sú však užitočné aj pre pocit, že nie ste sami. Niekedy potrebujete akúsi svojpomocnú skupinu, kde môžete hovoriť o tom, čo vás trápi. Ďalším aspektom je spoločné učenie, a to aj v rámci spoločnosti. Preto máme v spoločnosti Greiner okrem dekarbonizácie a obehového hospodárstva aj tretí strategický pilier udržateľnosti: ľudí.
Ste tiež známi tým, že kladiete veľký dôraz na písmeno „S“ v slove ESG. Ktoré sociálne aspekty sú najpálčivejšími otázkami?
Myslím si, že musíme chápať aj písmeno „S“ v zmysle spolupráce. Ak chcem niečo zmeniť, najmä v prípade týchto veľkých problémov, potrebujem inovatívny výkon. Spoločnosť Greiner má takmer 11 600 zamestnancov. Je tu obrovský potenciál, ktorý nečinne drieme. Musíme ľudí inšpirovať a spoločne generovať nápady. Musíme zakotviť udržateľnosť ako neoddeliteľnú súčasť našich myšlienkových a akčných modelov, do našej každodennej práce a rozhodovacích procesov. Na túto štrukturálnu zmenu potrebujeme ľudí. Navyše „S“ zahŕňa aj klasické témy, ako sú zdravie a bezpečnosť, rozmanitosť a ľudské práva.
Akým výzvam čelíte v spoločnosti Greiner a aké faktory podporujú zmenu?
V našom odvetví je transformácia z lineárneho na obehový systém veľmi dôležitá a nejedná sa o ľahkú úlohu. Každý musí byť na jednej lodi. Dodávatelia a výrobcovia musia napríklad presadzovať otázku recyklácie, aby boli druhotné materiály vôbec k dispozícii. Vyžaduje si to vhodný počiatočný materiál. Ten zase závisí od likvidácie, zberu a spracovania výrobkov. Aby to mohlo fungovať, musíme navrhovať výrobky tak, aby boli na jednej strane recyklovateľné a na druhej strane obsahovali vysoký podiel druhotných surovín, samozrejme bez negatívneho vplyvu na vlastnosti výrobku. Pokiaľ ide o rozmery, nestačí mi, aby som si s každým sadla. Každý si musí urobiť aj svoju domácu úlohu a musíme sa dohodnúť, ako postupovať. Okrem iného to znamená dodržiavať jednotné štandardy na zabezpečenie porovnateľnosti súborov údajov. Pri všetkých tých ťažkostiach nám to uľahčuje záväzok predstavenstva a v našom prípade navyše aj majiteľa.
Aká je podľa Vás úloha poradenstva v cieľoch podnikovej udržateľnosti a kam bude táto cesta smerovať?
Poradenstvo v oblasti trvalej udržateľnosti je pre mňa akousi záchrannou sieťou, ktorá zabezpečuje, že pracujeme podľa najnovších vedeckých poznatkov a že spoločnosť ide správnym smerom. Na to z času na čas potrebujete externú perspektívu. Ďalším bodom je, že si môžete skrátiť cestu vďaka bohatým skúsenostiam konzultantov. Ako manažér udržateľnosti sa nemôžem hlboko oboznámiť so všetkými štandardmi a témami. Podrobné špecializované vedomosti mi poskytujú konzultanti, a to sa bude v nasledujúcich rokoch naďalej silne rozvíjať. A to zas znamená, že aj konzultanti sa budú musieť ešte viac špecializovať – aby nám mohli poskytovať cielenú podporu. Okrem toho musia byť konzultanti vždy o krok pred nami a musia nám vedieť poskytnúť prehľad o tom, čo robia iní a ako sa my ako spoločnosť môžeme z týchto skúseností poučiť a skrátiť si tak prácu. V tomto smere bude ešte veľa ruchu.
Keď už hovoríme o budúcnosti: Kam sa bude cesta uberať v nasledujúcich 30 rokoch?
Za 30 rokov budeme v roku 2053. Študovala som v roku 1995, čo je podobné časové rozpätie ako do roku 2023. Zmena klímy bola už vtedy problémom. Rovnako ako dekarbonizácia. Teraz to už nemôže trvať ďalších 30 rokov. Jednoducho by som si priala, aby všetci skutočne začali hneď, dali do toho všetko a pracovali fundovane. Na konferenciách stále počúvam, čo všetko ľudia už nerobia. Ale celkovo sa podľa môjho názoru posúvame príliš pomaly. Potom počujete vyhlásenia typu, že vlastnými silami ničím nepohnete. Spotrebitelia musia prehodnotiť a zmeniť svoje nákupné správanie, dodávatelia musia byť ústretovejší a ponúkať správne riešenia, inak sa nič nestane. Často sa zdá, akoby sa zodpovednosť presúvala sem a tam. Práve nedávno som na panelovej diskusii počula, že všetci to tak či tak chcú, ale riešenia chýbajú. Ja to vidím inak. Riešenia sú na stole a udržateľnosť sa vždy začína u nás. Musíme využiť všetku našu vynaliezavosť a použiť ju v záujme trvalo udržateľného rozvoja. Podarilo sa nám letieť na Mesiac. Mohli by sme teda teraz spojiť všetky naše zdroje, inovovať a spolupracovať pri riešení veľkých problémov našej doby? Už žiadne čakanie na politiku. Už žiadne čakanie na to, kým sa iní rozbehnú alebo pohnú dopredu. Vyzývam všetkých, aby sme vystúpili z radu a pustili sa do toho sami. Ako ľudstvo sme geniálni. Využime to na najväčšiu výzvu našej doby.
Ďakujem Vám za výstižné slová a rozhovor, milá Sabine.
Veľká vďaka aj z mojej strany.
Foto Sabine Schellander: Copyright 2022 Greiner
