FAQ
Často kladené otázky o riadení biodiverzity
Čo je riadenie biodiverzity?
Riadenie biodiverzity sa zaoberá vplyvom spoločnosti na biodiverzitu. Vzhľadom na hroziace vyhynutie druhov a zmenu biotopov má riadenie biodiverzity v súčasnosti aj regulačný význam. Organizácie môžu napríklad prispievať k zmene využívania pôdy, a tým k strate biotopov. Pôvodné druhy sú vytláčané a ekologické systémy sú poškodzované. Riadenie biodiverzity je holistická záležitosť, ktorá si vo väčšine prípadov vyžaduje odborné znalosti.
Prečo je riadenie biodiverzity dôležité?
Riadenie biodiverzity je nevyhnutné pre zachovanie prírodných biotopov. Aj my ľudia sme závislí od zdravých ekosystémov. Spoločnosti preto musia spĺňať čoraz viac zákonných požiadaviek, napríklad o vykazovaní informácií a pozitívne prispievať k zachovaniu biodiverzity. Okrem toho sa už dávno preukázali finančné riziká, ktoré kríza biodiverzity pre podniky znamená. Preto je riadenie biodiverzity dôležité – pre Vašu spoločnosť aj pre spoločnosť vo všeobecnosti.
Ako môže strata biodiverzity ovplyvniť ľudstvo?
Ľudstvo je súčasťou ekosystémov, ktoré sú v súčasnosti postihnuté. Každá zmena, napríklad v biotopoch či vytláčanie pôvodných druhov, má vplyv aj na nás. Každý hmyz, rovnako ako každá rastlina, zohráva v citlivých ekologických biotopoch dôležitú úlohu. Preto má kríza biodiverzity veľký vplyv aj na nás ľudí.
Je výkazníctvo biodiverzity povinné?
Áno, vykazovanie informácií o biodiverzite sa v Európskej únii stáva de facto povinným. EÚ už vydala návrh normy pre vykazovanie informácií o biodiverzite v rámci Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD) a kritériá biodiverzity v rámci Udržateľného financovanie a Taxonómie EÚ. Okrem toho nariadenie EÚ už vyžaduje, aby finančné inštitúcie zahrnuli Nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (SFDR). Očakáva sa, že výkazníctvo podľa CSRD bude povinné od 1. januára 2024, keď smernica nadobudne účinnosť. Spoločnosti budú povinné zverejňovať informácie o biodiverzite od finančného roka 2023.
Global Reporting Initiative (GRI) zároveň aktualizuje svoj štandard o biodiverzite na rok 2016 a rovnako aj SASB (v rámci IFRS Sustainability Disclosure Standards). Dotazník CDP už obsahuje kapitolu o biodiverzite, ktorá sa bude bodovať od roku 2023. Zároveň vznikajú podnikové štandardy pre zverejňovanie informácií, ako napríklad Task Force for Nature-Related Financial Disclosures (TNFD) a
Science-Based Targets for Nature (SBTN). Biodiverzita je už povinnou témou noriem, ako je EMAS.
Aký je rozdiel medzi biodiverzitou, ekosystémovými službami a prírodným kapitálom?
Biodiverzita, ekosystémové služby a prírodný kapitál sú príbuzné pojmy. Ekosystémové služby sú výhody, ktoré ľudia získavajú z prírody. Prírodný kapitál je zásoba ekosystémov, z ktorých tieto výhody plynú. Kvalita zásob prírodného kapitálu závisí od biodiverzity. Napríklad les je „prírodný kapitál“, z ktorého ľudia získavajú ekosystémovú službu „sekvestrácia uhlíka“. Schopnosť lesa viazať uhlík závisí od toho, ako dobre ekosystém funguje. Toto fungovanie závisí od biodiverzity. Biologická rozmanitosť je teda základ pre schopnosť fungovania ekosystémov (prírodného kapitálu), a tým poskytovanie ľuďom a podnikom úžitok (ekosystémové služby).
Aké sú vplyvy a závislosti na biodiverzitu?
Vplyvy a závislosti sú pojmy z Protokolu o prírodnom kapitáli a týkajú sa dvoch spôsobov, akými sú podnikateľské činnosti spojené s biodiverzitou. Podnikateľské činnosti majú vplyv na biodiverzitu prostredníctvom emisií a neudržateľného využívania zdrojov. Zároveň sú podniky závislé od ekosystémových služieb, ktoré poskytuje príroda (napríklad prístup k zdrojom alebo ochrana pred extrémnymi javmi).
Tieto vplyvy a závislosti môžu viesť k rizikám a príležitostiam súvisiacim s biodiverzitou. The Task Force for Nature-Related Financial Disclosures (TCFD) definuje tri typy rizík pre biodiverzitu v podnikoch:
- Fyzické riziká – vyplývajúce priamo zo závislosti podnikania od prírody. Tieto riziká sa prejavujú vtedy, keď je ohrozené fungovanie ekosystému, a teda nie je schopný poskytovať ekosystémové služby.
- Prechodné riziká – vyplývajúce zo zmien v trhovom prostredí, ako sú politiky, predpisy, súdne spory, technologický vývoj alebo meniace sa preferencie spotrebiteľov, ktorých cieľom je zastaviť alebo zvrátiť škody na prírode.
- Systémové riziká – ide o rozšírenie myslenia o rizikách TCFD a vyplývajú zo systémového narušenia fungovania ekosystému. Príkladom môže byť strata kľúčového druhu, od ktorého závisí fungovanie celého ekosystému.
- Podniky môžu a mali by merať vplyvy a závislosti na biodiverzitu, aby pochopili riziká a príležitosti a formulovali akčné stratégie v oblasti biodiverzity, ktoré podporujú dlhodobý finančný úspech.
Ktoré z tém biodiverzity sú relevantné pre moju firmu?
Biodiverzita je oblasť, ktorá sa zaoberá viacerými témami, ako to dokazuje Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES). IPBES identifikuje 5 hlavných faktorov straty biodiverzity – zmena využívania pôdy (a mora), priame využívanie organizmov, zmena klímy, znečistenie a invazívne druhy. The Science-Based Targets for Nature network (SBTN) rozdeľuje ciele v oblasti biodiverzity do 5 kategórií:
využívanie pôdy, využívanie sladkej vody, využívanie oceánskych zdrojov, klíma a sektor pôdy a integrita ekosystémov.
Nie pre každú firmu sú dôležité všetky tieto témy. Prvým krokom stratégie v oblasti biodiverzity je preto vykonanie hodnotenia významnosti s cieľom určiť, na ktoré témy je potrebné sa prioritne zamerať. Posúdenie významnosti by malo zahŕňať vplyvy aj závislosti od biodiverzity, aby sa posúdili a zverejnili riziká a príležitosti. Biodiverzita je zároveň otázkou špecifickou pre danú lokalitu. Preto je vhodné použiť hodnotenie významnosti na stanovenie nielen prioritných tém, ale aj prioritných produktov, lokalít alebo dodávateľských reťazcov.
Ako sa meria biodiverzita?
Práve preto, že biodiverzita je komplexná, neexistuje univerzálny ukazovateľ. To je napríklad v protiklade s témou, akou je zmena klímy, kde sú univerzálnou jednotkou merania ekvivalenty CO2. Pre biodiverzitu existujú súhrnné ukazovatele, ako napríklad ukazovateľ potenciálne zaniknutého podielu druhov a ukazovateľ priemernej početnosti druhov. Tieto ukazovatele sumarizujú vplyvy na biodiverzitu do spoločnej mernej jednotky. Takáto jednotka je užitočná na sledovanie celkovej výkonnosti podniku. Pre riadenie rôznych vplyvov na biodiverzitu môže byť užitočných viacero samostatných ukazovateľov – napríklad zmena využívania pôdy, využívanie vody a zdrojov, klíma a znečistenie. Napríklad vodná stopa spoločnosti je ukazovateľ, ktorý možno prepojiť so spoločnou jednotkou merania vplyvu na biodiverzitu. Takto možno prepojiť stratégie udržateľnosti pre jednotlivé témy a sledovať výkonnosť celkovej stratégie biodiverzity.
Čo je čistý zisk z biodiverzity a ako sa líši od no net loss?
No net loss znamená, že akýkoľvek negatívny vplyv na biodiverzitu je vyvážený opatreniami prijatými na zabránenie a minimalizáciu vplyvov, na obnovu postihnutých ekosystémov a nakoniec na kompenzáciu akýchkoľvek zvyškových vplyvov. Cieľ čistého zisku je taký, pri ktorom pozitívny vplyv na biodiverzitu prostredníctvom obnovy a kompenzácie prevyšuje negatívne vplyvy. Dosiahnutie cieľa v oblasti biodiverzity si vyžaduje dodržiavanie hierarchie zmierňovania vplyvov – vyhýbanie sa vplyvom a ich minimalizácia, obnova postihnutých ekosystémov a nakoniec kompenzácia akýchkoľvek zvyškových vplyvov.
Ako stanoviť vedecky podložený cieľ pre prírodu?
Norma SBTN sa riadi päťstupňovým procesom:
- Zhodnotenie: Zhromažďujete a dopĺňate existujúce údaje s cieľom odhadnúť vplyvy a závislosti na prírode v hodnotovom reťazci. Výsledkom je zoznam potenciálnych tém a lokalít na stanovenie cieľa. Vaša organizácia už možno riadi niektoré otázky týkajúce sa biodiverzity (napr. emisie skleníkových plynov (GHG), využívanie vody alebo odlesňovanie). Tento prvý krok poukáže na to, čo vám chýba.
- Stanovenie si priorít: Na základe výsledkov z kroku 1 Vám analýza posúdenia významnosti pomôže určiť priority, na ktoré treba zamerať svoje úsilie.
- Meranie: Musíte zhromaždiť potrebné údaje pre vašu cieľovú základňu. Možno budete musieť zlepšiť existujúce procesy zberu údajov alebo v prípade potreby nastaviť ďalší zber údajov.
- Plán: Po získaní potrebných údajov bude potrebné vypracovať plán opatrení na dosiahnutie cieľa podľa hierarchie zmierňovania vplyvov – vyhnúť sa, znížiť, obnoviť a kompenzovať vplyvy.
- Monitorovanie pokroku: Nakoniec budete musieť zaviesť postup na monitorovanie pokroku, ako aj na postupné zlepšovanie zberu údajov a hodnotenia vplyvu.
SBTN plánuje samostatné metodiky stanovovania cieľov pre svojich 5 prioritných otázok ovplyvňujúcich biodiverzitu – využívanie pôdy, využívanie sladkej vody, využívanie oceánskych zdrojov, klíma a sektor pôdy a integrita ekosystému. Tieto metodiky sa v súčasnosti vyvíjajú. Medzitým si už spoločnosti môžu stanoviť predbežné ciele, ktoré im umožnia začať a keď budú metodiky k dispozícii, budú sa započítavať do plného cieľa.
Ako meriate riziká a príležitosti súvisiace s prírodou pre TNFD?
The Task Force for Nature-Related Financial Disclosures (TNFD) je iniciatíva The Task Force for Nature-Related Financial Disclosures (TNFD) je iniciatíva podobná TCFD, čo znamená, že nejde len o meranie, ale aj o začlenenie otázok súvisiacich s prírodou do riadenia spoločnosti, stratégie, rizík, metrík a cieľov. Základom TNFD je prístup LEAP. Spoločnosti budú musieť:
- Nájsť miesta, kde sa ich podnikateľské aktivity prekrývajú s prírodou. Základné posúdenie biodiverzity môže byť užitočnou analýzou, ktorú možno vykonať pre činnosti spoločností, zatiaľ čo stopa biodiverzity môže pomôcť pri identifikácii problémov v dodávateľskom reťazci.
- Zhodnotiť prioritné závislosti a vplyvy. Nie všetko, čo sa identifikuje, posudzuje a hodnotí pomocou prístupu LEAP, sa musí zverejniť. Analýza významnosti môže byť užitočným nástrojom na stanovenie priorít a toho, načo sa zamerať.
- Posúdiť významné riziká a príležitosti. Mal by sa vykonať hĺbkový prieskum prioritných tém a lokalít s cieľom zistiť, ako môžu potenciálne ovplyvniť výkonnosť podniku. Súčasné podnikové politiky, procesy a prístupy k riadeniu by sa mali vyhodnotiť s cieľom zistiť ich primeranosť na zvládanie rizík a príležitostí súvisiacich s biodiverzitou. Ak sa zistia nedostatky, mali by sa doplniť alebo by sa mali vyvinúť nové procesy.
- Pripraviť externé zverejnenie. Mali by sa identifikovať potenciálne vplyvy biodiverzity na podnikovú stratégiu a v prípade potreby prideliť zdroje na riadenie. Zároveň by sa mali vybrať relevantné metriky a kľúčové ukazovatele výkonnosti a prípadne by sa mali vypracovať ciele v oblasti biodiverzity. Prístupy k stanovovaniu cieľov v oblasti biodiverzity sú stále vo fáze vývoja.
Rámec TNFD sa stále vyvíja a jeho vydanie sa očakáva v roku 2024. Spoločnosti si môžu rámec medzitým vyskúšať a začať sa pripravovať na budúce zverejňovanie. Požiadavky TNFD sú v súlade s návrhom požiadaviek na zverejňovanie informácií o biodiverzite v Smernici o vykazovaní informácií o udržateľnosti (CSRD).
Ako môžu merať biodiverzitu finančné inštitúcie?
Finančné inštitúcie môžu merať svoj vplyv na biodiverzitu pomocou metodiky biodiverzitnej stopy. Platnou normou je PBAF (Partnership for Biodiversity Accounting Financials) – sesterská iniciatíva PCAF (Partnership for Carbon Accounting Financials). Uhlíková stopa a stopa biodiverzity sú podobné, ale aj odlišné – stopa biodiverzity sa zameriava na rôzne faktory spôsobujúce stratu biodiverzity. To zahŕňa klímu (a emisie skleníkových plynov), ale aj iné témy (napríklad využívanie pôdy a vody či znečistenie). Podobne ako v prípade PCAF, najpodrobnejšie výsledky poskytujú primárne údaje o činnostiach portfóliových spoločností, ale vzhľadom na ich obmedzenú dostupnosť je povolené aj použitie sekundárnych údajov.
Naši odborníci poznajú všetky potrebné nástroje na uplatnenie PBAF v podnikoch vrátane metodík EXIOBASE, IBAT, ENCORE a posudzovanie životného cyklu (LCA).
